ZRADA

Každý človek sa inak vyrovnáva so sklamaním,ale myslím si,že nikto sa toho nechce dožiť!!!!!! V našej malej dedinke som si našla pár kamarátov.. Stále sme spolu niekam chodili, vystrájali sme veci,ktoré neboli zrovna najlepšie... Ale nám sa to páčilo... Nevedeli sme ani jeden deň vydržať bez nejakých ,,lotrovín"...... Veď taký je život, nie?????? Všetko to krásne sa zo dňa na deň menilo na moju najhoršiu nočnú moru....... A to doslova.. Odišla som na brigádu do zahraničia,ale keď som sa vrátila,kládla som si otázku,či by nebolo lepšie,keby som sa od tiaľ už nikdy nevrátila... Zrazu sa mi celý moj život začal prevracať hore nohamy.. Moje najlepšie kamarátky čo som ,,mala" sa my otočili chrbtom. Pred tým ma stále volali do parku,aby sme sa nenudili.. A teraz???? Ani slovo o tom,aby som niekam išla... Ani jeden telefonát,ani jedna sms-ka, nič,proste sa na mňa vykašlali... Raz som sa jednej z nich opítala či so mnou nechce ísť von a ona že nechce,lebo je niekde preč... Ale keď som prišla do parku našla som ju tam... Cítila som sa,ako taký ,,odjebok"... A myslím si,že pre nich ten ,,odjebok" aj som... Nevedela som čo mám robiť.. Celé dni som strávila v mojej izbe utopená vo svojich vlastných slzách a myšlienok,s kým sa mám teraz baviť,ak ma všetci ignorujú.. Myslí si,že moja mama má na toto všetko riešenie... SŤAHOVANIE... Ak sa to tu všetko to zlé a nenapravitelné nedá jedného dňa do poriadku, tak budem musieť pristúpť na ten návrh mojej mami... Aj keď s ním moc nesúhlasím.... Nechcem sa odtialto sťahovať.... Bol by to moj definytívny koniec... Preto chcem aby sa to všetko vysvetlilo.... A ak si to prečítate aj vy,moje ,,kamošky" tak nad tým,čo ste my urobili pouvažujte a v kľude si to konečne vysvetlime.... Dúfam,že so mou súhlasíte!!!!!!!!!!!!!!!!............